Spomeňme si na najbližších

Čas lieči, no aj napriek tomu ostávajú niektoré rany na duši stále hlboké a bolestivé. Až prvé novembrové dni si častejšie spomíname na svojich najbližších, ktorí už nie sú medzi nami.

Prečo si nespomenúť aj každý deň?

Spomínať môžeme pridaním spomienkovej grafiky hrobov našich zosnulých.

Sú ako v hmle, či porceláne,
sú ako v rozptýlenej rose.

Sú ako myšlienka v hrobovom poli,
ten pocit hladká a zároveň boli.

Pri horiacej svieci i rozsvietenom kahanci,
sa prihováram Vám, spiacim mojim blízkym.

S vážnou tvárou sledujete moje kroky pozemské.
Či dobre žijem? Dozviem sa až vo vašich radoch.

Spomínajme...

Dopredu >