Ako žiť po strate
Pamiatka na zosnulýchSpomeňme si na najbližšíchČas lieči, no aj napriek tomu ostávajú niektoré rany na duši stále hlboké a bolestivé. Až prvé novembrové dni si častejšie spomíname na svojich najbližších, ktorí už nie sú medzi nami.
Spomínať môžeme pridaním spomienkovej grafiky hrobov našich zosnulých. ![]() Sú ako v hmle, či porceláne, sú ako v rozptýlenej rose. Sú ako myšlienka v hrobovom poli, ten pocit hladká a zároveň boli. Pri horiacej svieci i rozsvietenom kahanci, sa prihováram Vám, spiacim mojim blízkym. S vážnou tvárou sledujete moje kroky pozemské. Či dobre žijem? Dozviem sa až vo vašich radoch. Spomínajme... |
|
|
Viac článkov...


V ťažkých chvíľach je „balzamom na dušu“ spolupatričnosť iných ľudí, s ktorými môžeme hovoriť o svojich obavách a starostiach.
Smrť na mňa čaká.
Pri smrti starých rodičov som potláčal smútok a slzy. Počas smútočného obradu mi slzy tiekli ako malému chlapcovi. Plakal som v tichosti a intenzívne.
Silným plačom mi pritekal optimizmus, no neznesiteľný pocit samoty a opustenia hrýzol moje myšlienky.