Strach...

ktorý vznikol zo žiaľu, nám dáva jasné pokyny o tom, že život je pominuteľný, len naše spomienky sú večné.

Zachovajme ich aj pre ďalšie generácie.

Žime túto hodinu, deň, týždeň, mesiac tak, ako by mali byť našimi poslednými. Poslednými pri ceste do nového obydlia na cintoríne. Mieste odpočinku našich kostí na dlhé obdobie. Obdobie dlhšie, ako bol náš krátky život.

Chovajme sa preto ku svojmu okoliu i najbližším tak, aby nám na nich a im na nás, ostali len dobré spomienky.

Veď aj keď dnes smútok hlodá moju dušu, znova príde krásny slnečný deň.

Balzam na dušu

Po pohrebe, opustením cintorína, nastane pre blízkych príbuzných obdobie veľkej samoty, smútku, únavy a trúchlenia.

V ťažkých chvíľach je „balzamom na dušu“ spolupatričnosť iných ľudí, s ktorými môžeme hovoriť o svojich obavách a starostiach.
Niekedy nás ani najbližšia rodina nevie pochopiť tak, ako cudzí človek.

Neostávajte sami. Je dobré vyhľadať pomoc ľudí, ktorí takouto skúsenosťou prešli.

Na stránkach tohto cintorína si môžete nájsť podobné osudy ako je ten váš. Nájdete si tu možno človeka, ktorý zažil podobný smútok, podobnú stratu, podobný osud.

Nebojte sa,
je veľa takých ľudí, ktorí vás pochopia. Rozloží sa tým bolesť a hlboká rana na duši aj na iných - ponesieme ju spolu.

Starnem...

od svojho narodenia, či sa mi to páči a či nie. Som zo dňa na deň starší a idem v ústrety smrti.

Smrť na mňa čaká.

Neviem kde a kedy si po mňa príde.
Som rád, že mám pripravené tiché miesto na cintoríne.
Cintorín bude posledné útočisko v kontakte so živými.

Miesto odpočinku mojich kostí.
Viem, že všetko budem musieť opustiť.
Nechcem však bez stopy zmiznúť z tohto sveta.
Môj život je uložený vo vašej pamäti.

Spomínajte na mňa.

Spomínajte aj so všetkými, ktorí ma poznali. Cintorin je miesto spomienok, ktoré sú stále živé a ktoré nám každoročne pripomínajú našich milovanýcn.

Spomienky na tomto cintoríne sú aj pre tých, ktorí už zabudli. Zabudli na ľudí, ktorí sa im stratili z dohľadu. O ktorých si myslia, že ich už dávno nevideli. Smutné je, že ich už ani neuvidia.

Spomienky oživia tichý smútok. Smútok plný žiaľu a sĺz.

Pamätám si

Pri smrti starých rodičov som potláčal smútok a slzy. Počas smútočného obradu mi slzy tiekli ako malému chlapcovi. Plakal som v tichosti a intenzívne.

Silným plačom mi pritekal optimizmus, no neznesiteľný pocit samoty a opustenia hrýzol moje myšlienky.

Akoby sa v slzách rozpúšťal aspoň malý zlomok smútku a žiaľu. V slzách sa vylúčili toxíny, ktorými som bol zaplavený.

Od tohto zážitku som prežil ešte niekoľko smútočných obradov. Už som sa nebránil. Čakal som na príval sĺz.

Slzy sú liečivo, ktoré vyplaví bolesť a smútok.