Vážená smútiaca rodina, vážené smútočné zhromaždenie!

Smutná je chvíľa, keď odchádza človek. O to smutnejšia, ak odchádza tam, odkiaľ niet návratu. V tejto chvíli je hádam nepredstaviteľné, že už nikdy neuvidíme láskavú a milú tvár drahej zosnulej, že už nikdy nepočujeme jej tichý a vľúdny hlas. Ostáva po nej prázdne miesto v jej dome, opustený manžel, tri deti, všetci tí, ktorých tak veľmi milovala, a v ich srdciach nekonečný žiaľ.

Nečakaný odchod drahej zosnulej prekvapil a zarmútil všetkých nás, ktorí sme ju poznali. Až teraz si v plnej miere uvedomujeme, že odišiel vzácny a neopakovateľný človek, odišla žena, ktorá svojou nenápadnou, ale nezastupiteľnou mierou prispievala k spokojnému životu svojej rodiny a vždy, keď mohla, vkladala svoj podiel do pokladnice našej spoločnej práce.
Dovoľte mi, vážené smútočné zhromaždenie, aby som pripomenul beh života drahej zosnulej. Nerobím to samoúčelne, ale ako príklad jedného statočného a bezúhonného života.

Zosnulá Anna K… sa narodila 18. augusta 1921 v rodine železničiara ako druhá z jeho štyroch detí. Len čo podrástla, musela pomáhať svojim rodičom zabezpečovať obživu rodiny. Od svojich šestnástich rokov ťažko pracovala v poľnohospodárstve, až kým sa ako dvadsaťjedenročná nevydala za Jozefa K…, robotníka margecianskej vápenky, s ktorým žila v šťastnom manželstve až do svojej smrti. Zo vzájomnej lásky prišli na svet ich tri deti. Dcéra Mária v roku 1943, syn Jozef v roku 1945 a dcéra Anna v roku 1948. Čo nedoprial život jej samotnej, snažila sa zosnulá
spolu so svojím manželom poskytnúť svojim deťom, zahŕňajúc ich nekonečnou láskou a starostlivosťou. V prísnej, ale láskavej výchove ich viedla k správnemu pochopeniu základných otázok života. Práve vďaka takejto výchove získali jej deti správny vzťah k spoločnosti, v ktorej vyrastali a stali sa jej platnými a užitočnými členmi. Kde len mohla, prikladala ruku k nášmu spoločnému dielu pri verejnoprospešnej práci, aj ako členka SZŽ. Vždy bola príkladom a vzorom pracovitosti a usilovnosti. Jej múdre rady neraz pomohli vyriešiť nejednu zapletenú situáciu
medzi priateľmi a príbuznými. Niet preto hádam človeka, ktorý by si drahú zosnulú nebol obľúbil a vážil.
O to ťažšie pociťujeme dnes jej odchod, lebo vieme, že odchádza do nenávratna, a aj keď každý človek je nahraditeľný, ona nám bude veľmi chýbať. Najviac však svojim najbližším.

Život končí, ale pamiatka na drahú zosnulú pretrvá, kým budú žiť jej blízki, kým budeme žiť my, ktorí sme ju poznali. Bude žiť v mysliach tých, o ktorých sa starala, do ktorých vkladala nekonečné bohatstvo svojej lásky a múdrosti. Nezabudnú na ňu tí, ktorým pomohla v najťažších chvíľach, tí, ktorí ju milovali vrúcnou láskou.
Nepoddávajte sa žiaľu, drahí smútiaci. Verím, že ani sama zosnulá by si to neželala. Nech vám v jeho prekonávaní pomáha aj vedomie, že nie ste vo svojom žiali osamotení, že bolesť, ktorú pociťujeme nad stratou osoby vám najdrahšej, prežívame spolu s vami.

Vážení prítomní, dovoľte sa mi rozlúčiť s drahou zosnulou v mene jej 39 najbližších. V mene manžela Jozefa, v mene detí Márie, Jozefa a Anny s rodinami, v mene vnúčat Števka, Aničky, Ivetky a Karolka, v mene sestry Márie s rodinou, v mene brata Jána s rodinou, v mene blízkych i
vzdialených príbuzných a známych, v mene všetkých vás, ktorí ste ju prišli odprevadiť na poslednej ceste.
S hlbokou úctou skláňame sa nad jej statočným životom a ďakujeme
jej za všetku lásku a obetavosť, za všetko, čo po sebe zanechala.

Česť jej svetlej pamiatke!


Zdroj: smútočný príhovor, posledná rozlúčka so zosnulým v obci Jaklovce

< Dozadu		Dopredu >