www.CINTORIN.eu

Drahí priatelia!

Odišiel nám – a čo je najbolestivejšie – bez rozlúčenia. Mali sme si toho ešte mnoho čo povedať, ako vždy, keď sme boli spolu. „Ešte spolu budeme veľa hovoriť“, povedal nejaký hlas vo mne.

Odišiel príliš skoro, aspoň pre mňa. Ako to posudzuje on, nevieme. O cieli jeho cesty nevieme my vôbec nič. Odišiel príliš skoro, hovorím si. A to mi ukazuje, ako je náš smútok sebecký. Náš život nie je večný, ako sa snažíme si nahovárať. Naši priatelia sú v najlepšom prípade iba darom, ktorý nám bol požičaný na určitú dobu, a raz ho budeme musieť opäť vrátiť.

Myšlienka na smrť mu nebola cudzia. Smrť pre neho mala niečo útešného. Preto tiež verím, že keď nás vidí u svojho hrobu, jeho duša, nech je už kdekoľvek, sa usmieva. „Ach vy“, povedal by a milo by na nás zamrkal.Iste, nezatváral oči pred temnými a seba zničujúcimi stránkami človečenstva, ale aj tak bol veselý životný optimista. Proti slovu „prečo“ by určite protestoval. „“Zrovna práve preto“, povedal by, „práve preto, že smrť pre mňa patrí k životu, preto lebo láska a smrť tvoria hranice poznania, k nim vzťahujem svoje meradlá“.Bol to človek plný bláznivých nápadov, láskyplných posmeškov a trefných vtipov. Dokázal hovoriť s hereckou vernou, strhnúť poslucháčov k nadšeniu, nakaziť ich svojou temer mladíckou veselosťou. Ale vedel tiež klásť vážne otázky, pátrať po zmysle nejasných viet a slov a trvať na konečnej presnosti a pravdivosti.Bol naplnený neuhasiteľným smädom po poznaní, zaujímal sa o všetko možné, bol priamo encyklopedicky vzdelaný. Keď však niekto obdivoval jeho vedomosti a múdrosť, dočkal sa odpovede, že je to iba „pestovaná polovzdelanosť“. Nebral to totiž vážne; vystupoval vždy skromne a sebaironicky. Netrpezlivý a zlomyseľný bol iba k tým ktorí stavali svoje konečné závery bez akýchkoľvek pochybností na polopravdách a zdanlivých vedomostiach. Zúfal si nad netoleranciou, obmedzenosťou a násilníctvom. Neznášal tiež „zdravých nemocných“.

Rád písal dlhé listy. Každý z nich bol umeleckým dielom, každý bol taký, akoby som sám sedel pred vami. Veľmi trpel tým, že odpovede prichádzali stále redšie a so stále tenším obsahom. Živá výmena myšlienok bola jeho životným elixírom. Teraz, keď je mŕtvy, je mi jasné, ako veľmi mi, žijúci, v podstate mlčíme i keď hovoríme. On však vyjadroval nekonečné množstvo myšlienok bez kriku a pozdviženia.

Myslím, že nie som jediný, kto ho neustále cituje; k tomu by asi iba posmešne povedal „možno áno, možno nie“.

Chýba nám jeho hlas i jeho názory.

Bol pochovaný dobrý muž a pre mňa znamenal veľmi mnoho.

< Dozadu		Dopredu >