Myšlienky...

Pokúsme sa vnútorne ukľudniť a rozlúčme sa vo svojich myšlienkach so zosnulým.

Upracme izbu so zosnulým telom, odstráňme všetky lieky a ošetrovateľské pomôcky, zastavme tikajúce hodiny, zastrime zrkadlá a zapáľme sviečky.

Spomínajme.

Nebráňme nebožtíkovi v odchode. Vyprevaďme ho na jeho, pre nás neviditeľnej ceste. Lúčme sa s ním tak, ako keby sa vydával na ďalekú plavbu.

Plavbu loďou, ktorou sa za ním budeme plaviť aj my, len v inom čase.

Umožnime všetkým príbuzným, priateľom, kamarátom, susedom a známym voľný prístup k zosnulému, aby sa pri jeho tele mohli naposledy rozlúčiť s viditeľnými pozostatkami. Môžeme pritom, otvoriť okno, pustiť smútočnú hudbu, čítať modlitby.
Prítomným ponúknuť čaj, kávu, posedieť s nimi, spomínať a ďakovať zosnulému.

Členovia rodiny sa striedajú pri mŕtvole, „ako čestná stráž“, alebo sú aspoň v byte, v dome do doby, kým nie je nebožtík vynesený z domu.

Pre priateľov, ktorí sa nemôžu zúčastniť pohrebu je často nepochopiteľné, že zomrel milovaný človek. Zdá sa to neskutočné. V takom prípade je na mieste fotografia.

< Dozadu		Dopredu >