Súcitenie s pozostalými,

ktorí potrebujú „barlu“ o ktorú sa môžu v ťažkej chvíli oprieť, je našou veľkou pomocou pre tých, ktorí ju v ťažkej chvíli najviac potrebujú.

Trúchliaci hľadajú reálne vysvetlenie ich stavu, hľadajú útechu, nádej a uistenie, že sú v poriadku, že „bláznovstvo ich mysle“ a emócie sú „normálne“.
Je to ako keď si malé dieťa odrie koleno a mi mu ho pofúkame, pohladkáme po hlave a potúlime v náručí.

Pritom možno pociťujeme väčšiu bolesť, ako dieťa. Náš dotyk, a súcitné konanie sú hnacou silou pre človeka, ktorý sa „topí v čiernom žiali svojej mysle“, pomáhame mu „zotrieť nános“ negatívnych myšlienok a snažíme sa absorbovať časť jeho bolesti.

Pomáhajme mu plakať. Plačme s ním. Plač pomáha. Plač očisťuje. Plač uvoľňuje stres. Po plači je nám ľahšie. Je úplne jedno či plače muž alebo žena.

Plač je liek pre náš žiaľ.

Strata...

Každá ľudská individualita nesie svojským spôsobom stratu svojich blízkych.

Je ťažké hovoriť a dávať rady, ako sa vyrovnať s bolesťou, ktorá je spôsobená stratou.

Žiadne lieky, žiadne medikamenty nepomôžu našim myšlienkam, aby sa nezaoberali bolesťou zo straty.

Pre človeka, ktorý zažíva bolesť zo straty nie je nič dôležitejšie, ako zničiť stržeň smrti a pocity, ktoré vznikli zo straty a žiaľu, ktoré sú sprievodcom smrti našich milovaných.

Veľa ľudí si v týchto situáciách nevie rady lebo strata je pre nich srdcervúca, zdrvujúca, je hrozná ako nočná mora. Zdá sa im, že pre nich všetko skončilo.

Je zábleskom malého svetielka, zoznámiť sa s praktickými krokmi, ktoré môžeme vedome urobiť a ktoré nám pomôžu náš žiaľ, smútok a trúchlenie zmierniť

Je preto dobré, že sa touto problematikou zaoberá aj tanatológia, ktorá je náukou o príčinách a príznakoch smrti. Hovorí o psychologických a lekárskych dôvodoch smrti a zomierania.

Na praktických skúsenostiach je dokázané, že ak citlivo a profesionálne vedieme rozhovor so zomierajúcim, dokážeme ho vychýliť z apatie a odovzdania sa osudu. Situácia vedie k tomu, že dodáme zomierajúcemu silu tým, že ho počúvame a súcitíme s ním.

Myšlienky o tom ako žiť po strate, pomôže niekomu inému na jeho ceste cez temnú noc. (Adam)

Smrť znamená vždy poslednú bodku za slovom "Život". (Margita Figuli)
Viac je tých láskou plačúcich ako láskou usmievajúcich sa. (Gavril Romanovič Deržavin)
Keď si prišiel na svet, plakal si a všetci sa radovali. Ži tak, aby všetci plakali, až ho budeš opúšťať. (Konfucius)
Obávame sa smrti nie preto, že sme príliš milovali život, ale preto, že sme príliš málo milovali ľudí. (Ernest William Barnes).

Strata, smútok a trúchlenie patria medzi životné skúsenosti človeka. Je veľa vecí v živote, ktoré si trvalo a hlboko vryjeme do pamäte.
Aj po rokoch si spomenieme na detaily, ktoré sú hlboko „zasolené“ v našej mysli. Strata blízkeho človeka, smútok a trúchlenie za ním, nás sprevádzajú ako hlboké životné skúsenosti.
Je dôležité, v ktorom vekovom období nášho života, nás takáto skúsenosť stretla.

Spomínam si, že som bol ako malý chlapec obklopený rúškom mlčania dospelých, v prípade, že sa jednalo o smrť niekoho blízkeho. Smrť ako pojem je nemenná, no naše vnímanie tejto reality je iné, mení sa s pribúdajúcim vekom a skúsenosťami, ktoré nás v tejto životnej oblasti vybrúsili.

Až v dospelosti, pri smrti starých rodičov som si uvedomil, aká je to bolesť a smútok zo straty niekoho blízkeho. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem smrteľnosť nás všetkých a rýchlu pominuteľnosť človeka na tomto svete.

Začínam túžiť po prirodzenej, pokojnej a dôstojnej smrti, ktorá by prišla vtedy, kedy prísť má.

Aj slnko zapadá

ústupom do noci,
kto raz púť dokonal,
nieto viac pomoci.

Bez slnka chlad vanie
z hviezdnatej oblohy,
človek je krehký tvor,
zranený, úbohý.

Do tmy si zapáli
kahanec nádeje,
do duše boľavej
spomienky naleje.

V tichosti vyprosme
veľký dar pokoja,
kým sa nám duše raz
naveky nespoja.

Posledný pozdrav tu
šepkáme do ticha,
že sa raz stretneme
je naša útecha.

Bolestne sa ma (nás) dotkla smutná správa o náhlom skone vášho milovaného syna (dcéry), do ktorého (ktorej) ste vkladali toľko nádejí. Spolu s vami skláňam sa pred majestátom krutej smrti a vyslovujem vám svoju hlbokú sústrasť.

Ako úder blesku zasiahla nás neuveriteľná správa, ktorá nám zvestovala náhly tragický odchod vášho milovaného syna spomedzi nás. Prijmite v tejto pre vás tak ťažkej chvíli prejav našej najhlbšej účasti vo vašom nesmiernom zármutku.

So srdcom preniknutým žiaľom smútime spolu s vami nad smrťou vášho dieťaťa, ktoré ako kvietok v puku presadil Boh do svojej nebeskej záhrady. Žialime nad jeho skorým odchodom a prosíme Boha, aby u neho našlo blažený domov a prežívalo večnú mladosť.

So žiaľom a bôľom v srdci sme prijali správu o smrti vášho syna (vašej dcéry). Vyslovujeme vám svoju najúprimnejšiu sústrasť a prosíme Pána, aby vám ako rodičom dal silu znášať veľkú bolesť nad nenahraditeľnou stratou a vlial vám do sŕdc kresťanskú nádej, že svojho milovaného syna (dcéru) raz uzriete vo večnej blaženosti.

S bolesťou v srdci cítime spolu s vami nesmierny žiaľ nad tým, že vzácny kvet vašej rodičovskej lásky odtrhla drsná ruka smrti. Prosíme láskavého Boha, aby zmiernil veľký bôľ vášho srdca a dodal vám útechy vedomím, že vaše drahé dieťa žije v Božej blízkosti, kde sa s ním aj vy raz stretnete.

S pocitom hlbokého smútku vyslovujem vám svoju úprimnú sústrasť nad úmrtím vášho manžela (manželky), otca (matky) a starého otca (starej matky). Nech cez nesmiernu temnotu vášho žiaľu prenikne aspoň slabý lúč útechy, že váš drahý zosnulý vo svojom plodnom a pracovitom živote vykonal pre vás všetko, čo mohol. Priviňte sa ešte bližšie k sebe a vzájomnou láskou spoločne sa snažte nahradiť si nesmiernu stratu, ktorá vás postihla. Žiarivý príklad a svetlá pamiatka vášho drahého zosnulého nech vám je posilou.

S bolesťou v srdci som prijal smutnú správu o odchode vášho drahého otca (matky) spomedzi nás. Prijmite odo mňa prejav úprimnej sústrasti nad stratou drahej bytosti, ktorá od útlej mladosti láskavo viedla vaše kroky cestou života. Jeho (jej) čestne prežitý život nech vám ostane vždy vzácnym príkladom a povzbudením.

Vyslovujem vám svoju úprimnú sústrasť nad úmrtím vášho otca (matky), ktorého (ktorú) si povolal k sebe Pán života a smrti. Nech u neho nájde večné odpočinutie.

Vo vašom žiali a zármutku nad smrťou vášho otca (matky) prijmite od nás prejav úprimnej sústrasti. Prosíme Boha, ktorý nám prikázal ctiť otca a matku, aby sa láskavo zmiloval nad vaším otcom (vašou matkou) a doprial vám spolu s ním (s ňou) sa uvidieť vo večnej radosti.

Spoločne s vami skláňame sa pred Božou vôľou a vyslovujeme vám úprimnú sústrasť nad tým, že Všemohúci povolal k sebe vášho otca (matku). Nech vo vašich srdciach navždy žije a nikdy z nich nevymizne krásna pamiatka milujúceho, obetavého otca (matky). Obraciame sa na nebeského Otca s prosbou, aby bol starostlivým otcom opustenej rodiny a nenechal bez opory zarmútené siroty.


Života kniha zavrela sa,
písaná srdcom, krvou zo žíl.

Zápis v nej zlatým písmom hlása,
že otec čestne život dožil.

Nech jeho telo v rodnej hrude
v pokojnom spánku odpočíva.

V pamäti našej žiariť bude
pamiatka jeho stále živá.

Prijmite prejav mojej úprimnej sústrasti vo vašom hlbokom smútku, ktorý na vás doľahol neúprosnou ťarchou pri náhlom skone vášho verného životného druha, s ktorým ste toľké roky prežívali spoločne radosti i strasti. Nech je vám útechou vo vašej samote stála spomienka na neho a vzájomná láska vašich detí.

Dovoľujem si v mene svojom i celej svojej rodiny vysloviť vám pocity hlbokej účasti a úprimnej sústrasti nad úmrtím vášho vzácneho manžela, s ktorým nás viazali dobré priateľské vzťahy. Spomienku na spolu prežité chvíle si navždy zachováme.

Nech dobrotivý a milosrdný Pán Boh vás poteší vo vašom hlbokom žiali nad stratou vašej milovanej manželky a nech je vám posilou vo vašej samote, kým sa s ňou spolu stretnete vo večnosti. Vyjadrujem vám svoju úprimnú sústrasť a modlím sa za spásu jej duše.

Prijmite prejav mojej (našej) úprimnej sústrasti nad odchodom vášho brata (sestry), ktorého si Všemohúci povolal k sebe. Prosíme ho spolu s vami, aby vášmu drahému zosnulému(zosnulej) doprial trvalú blaženosť.

S pocitom hlbokého zármutku a úprimnej účasti vyslovujem vám svoju sústrasť nad odchodom vášho blízkeho príbuzného, ktorý v týchto dňoch dožil svoj plodný život naplnený prácou a láskou k ľuďom. Jeho svetlú pamiatku si zachováme v našich srdciach.

Vyslovujem vám svoju úprimnú sústrasť nad stratou vášho drahého príbuzného s uistením, že si na neho zachovám stálu pamiatku.

Spájame sa s vami vo vašom veľkom zármutku nad smrťou vášho blízkeho príbuzného, ktorý umrel po dlhej chorobe. Spolu s vami prosíme Boha, aby za všetky útrapy ho odmenil vo večnosti.

Spolu s vami žialime nad vaším blízkym príbuzným, ktorý náhle umrel a prosíme Všemohúceho, aby nám ukázal svoju nesmiernu dobrotu a prijal ho do svojho kráľovstva.

Zarmútení nad smrťou vášho (vašej).....spolu s vami ho (ju) oplakávame a prosíme, aby náš Vykupiteľ, ktorý svojou smrťou otvoril veriacim bránu života, uviedol ho (ju) na miesto svetla, blaženosti a pokoja.

Je ticho po bolesti,
je celkom blízko ku hviezdam.

Pozdravy na stuhách, vyklonené sviecne
a zopár veršov na rozlúčku.

Taký je akord odchodu,
keď slzy vyplavili klasobranie dní,
keď slovo ešte naposledy zazvoní.

Láska – ako ľahko zapraskali putá,
čo držali nás pevne k zemi,
keď sme sa oddávali kvetom
pre zakvitnutie zajtrajšie.

Spi sladko, mati! Veď tvoja dcéra
ctí verne pamiatku Tvoju.

Spi sladko, duch Tvoj jej neumiera,
bárs teplo padlo k pokoju.

Život a smrť. V nich nikdy nie si sám,
Tvoj odchod žije s nami.

Aj trýzeň smútku do nádejí prekvitá.
Ty žiješ v nás – my v Tebe nie sme sami.

Spi sladko, mati! Veď Tvoja dcéra
skôr – neskôr sa k Tebe vráti,
spi sladko! Ach, je sladká to viera:

Spíš? – Sladko spíš, sladká mati!

Pohreb...

V prípade, že je rozlúčka so zosnulým v jeho byte, dome, to znamená že priestor kde je mŕtvola vystavená je dostatočne veľký, ostane tam mŕtvy až do pohrebu.

V panelákových bytoch je to väčšinou problém a tak čím ďalej, tým viac sa zaužíval zvyk, že mútočný sprievod vychádza z kostola, alebo sa celý obrad realizuje v pohrebnej sieni.

Za rakvou nasleduje pohrebný sprievod. V poradí idú najbližší príbuzní, ktorí sú uvedení na parte, potom idú vzdialenejší príbuzní.

Ostatní smútoční hostia idú v poriadku, podľa príbuzenského vzťahu k zosnulému.

Je neslušné, aby sa účastníci pohrebu v sprievode predbiehali.

Pri cirkevných obradoch je nutnosťou sňať z hlavy akékoľvek čiapky, resp. klobúk. tz. je potrebné nekryť si hlavu. Pri ceste do kostola a z kostola na cintorín je možné pokryť si hlavu.

Pri obradoch na cintoríne je nutné sňať klobúk, rovnako pri reči prednášanej nad hrobom.

Fajčiť v pohrebnou sprievode je veľmi neslušné ba priam neprípustné. To isté platí aj o žuvaní žuvačky.

Najbližší príbuzní majú v tomto období veľmi ťažké chvíle. Počas účasti na pohrebných obradoch sú povinní premáhať svoje pohnutie a javiť sa voči hosťom predsa len s istou mieru duchaprítomnosti, lebo prejavy neprimeraného prejavu bôľu na prítomných pôsobia veľmi trápne a stresujúco.

Žiadnym spôsobom nesmieme na cintoríne prejavovať súhlas, ani nesúhlas s prednášanou rečou, ktorú vypočujeme s nábožným pokojom.

Po vykonaných obradoch najskôr pozostalí v poradí svojho príbuzenského vzťahu, potom ostatní účastníci hádžu do otvoreného hrobu po troch hrstiach hliny, alebo tam, kde mŕtvy sa ukladá do vymurovanej hrobky, pripravené kvety.

Buď pri hrobe, tiež po vykonaných obradoch, alebo pri východe z cintoríne, prijímajú pozostalí ešte posledné výrazy sústrasti.

Ak sa zúčastnia pohrebu hostia z ďaleka, priatelia alebo príbuzní, rodina pozostalého pozve ich na obed alebo vôbec na jedlo. Jedlo je veľmi jednoduché, obyčajne iba studené, bez obvyklého rázu hostín.

Vo veľkých mestách a tam, kde sú reštaurácie a hotely, táto pozornosť nie je povinná.

Kytice a vence

(aj s venovacími stuhami prípadne priloženými vizitkami) na truhlu zosnulého dávajú dopredu najbližší príbuzní.

Druhí v poradí vzdialenejší príbuzní, potom dôverní priatelia zosnulého, alebo osoby, ktoré s jeho rodinou bývajú v častých spoločenských kontaktoch.

Presné pravidlá nemožno stanoviť, nakoľko ide skôr o určitý stupeň priateľských stykov, než o príbuzenský vzťah.

Ak veniec darovalo zosnulému nejaké združenie, pozostalí sa poďakujú zvláštnym obradným listom.