Obavy zo smrteľnosti

vznikajú aj vtedy, keď sa bojíme o svojich najbližších.

Bojíme sa o nich v našich predstavách, nevieme čo spravia, keď zomrieme.

Je dobré, keď sa so svojimi obavami vieme podeliť s ľuďmi, ktorí prežívajú, alebo prežili niečo podobné.

Na stránkach cintorína možno nájdete čo hľadáte.
Ak nie, skúste komentáre k článkom, alebo sa len tak... zatúlajte do oblastí, ktoré pomôžu zmierniť bolesť a žiaľ.

Stránky na tomto cintoríne

• obsahujú myšlienky a úvahy o smrteľnosti a smrti, opustení, žiali, smútku a samote
• zaznamenávajú pocity iných ľudí - pre ľudí trpiacich žiaľom, žiaľom pri životných stratách
• sú tichým miestom pre naše slzy
• poskytujú útechu pre všetkých smútiacich
• obahujú spomienky na našich najbližších - pamiatka zosnulých
• snažia sa pomáhať pozostalým

Stránky nie sú zástupcom profesionálneho poradenstva.

Sú pomocníkom - útechou pre tých, ktorí si nevedia rady.

Nemôžeme plakať za vás - možno však naša prítomnosť pomôže.

O smrti v rôznom čase

Každý z nás reaguje na stratu blízkeho ináč. Neexistuje jednotná škála pocitov ktoré prežívame pri strate.

Smútok, trúchlenie a pocity bezmocnosti zo straty blízkeho, patria už veľmi dlho medzi životné skúsenosti človeka. Snahy človeka o predlžovanie života sú neúspešné, starnutie je nezvratný proces pre každého z nás. Elixíry večnej mladosti sú len v našej fantázii.

Zomierame bez výnimky. Hovorí sa, že smrť je jediná spravodlivosť na tomto svete - každého čaká. Smrť je večná - čo znamená, že prastarý pocit straty nikdy nezanikne. Smrť je stabilná no naše postoje k nej sa menia vplyvom výchovy, prostredia v ktorom žijeme i nášho veku.

Každá skúsenosť je unikátna, každý jednotlivec prežíva smrť vo svojom okolí ináč.

Naše pocity sa v priebehu času menia. Na smrť sa pozerá ináč dieťa, dospelý a šesťdesiatnik tiež pociťuje smrť blízkeho iným spôsobom.

To však neznamená, že osoba, ktorá zomrela, prestane byť pre nás dôležitá.